Pôstne obdobie je zamerané na Veľkú noc; pôstna liturgia pripravuje na slávenie veľkonočného tajomstva jednak katechumenov rozličnými stupňami uvádzania do kresťanského života, jednak veriacich tým, že im pripomína krst, ktorý prijali a pobáda ich na pokánie (VSLR, 27).

Na začiatku Pôstneho obdobia nás Cirkev slovami Ježiša Krista: "Kajajte sa a verte evanjeliu" (Mk 1,15) vyzýva na pokánie. V Evanjeliu podľa Matúša je táto myšlienka spojená s priblížením sa nebeského kráľovstva. Uveriť evanjeliu znamená vlastne prijať nebeské kráľovstvo. Pokánie je podmienkou toho, aby sme sa stali schopnými prijať Boha. Patrí k podstate kresťanstva. Skutky apoštolov jednou vetou opisujú kresťanstvo takto: "Boh aj pohanom daroval pokánie, aby mali život" (Sk 11,18).

Čo máme robiť my? Pokánie začína tým, že uznávame svoju hriešnosť. To je prvý krok. Dnešný svet žije "v ošiali nevinnosti". Človek nevie prijať skutočnosť hriechu, ak nejestvuje kompetentné fórum, ktoré by mu ho vedelo odpustiť. Riešenie prináša jedine Boh, ktorý sa k nám priblížil v Ježišovi Kristovi a v ňom nám ponúka zmierenie.

"Čo má teda, milovaní, robiť kresťan v každom čase, to teraz treba konať usilovnejšie a nábožnejšie, aby sa apoštolská ustanovizeň štyridsiatich dní naplnila pôstom, a to nielen striedmosťou v jedle, ale a predovšetkým, že sa zbavujeme nerestí" (Sv. Lev Veľký, Sermo 6 de Quadragesima).