Veľký týždeň

Vo Veľkom týždni Cirkev slávi tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Kristus v posledných dňoch svojho života, počnúc jeho mesiášskym vstupom do Jeruzalema.
Veľký týždeň sa začína Kvetnou nedeľou, čiže Nedeľou utrpenia Pána, v ktorej sa spája predzvesť kráľovského triumfu Krista so zvesťou o jeho umučení.

Veľkonočné trojdnie

Kristus uskutočnil dielo ľudského vykúpenia a dokonalého oslávenia Boha predovšetkým svojím veľkonočným tajomstvom, v ktorom svojou smrťou zničil našu smrť a svojím zmŕtvychvstaním obnovil nám život. Preto Veľkonočné trojdnie Pánovho umučenia a zmŕtvychvstania je žiarivým vrcholom celého liturgického roka. A tak ako je nedeľa vrcholom týždňa, je slávnosť Veľkej noci vrcholom liturgického roka (VSLR, 18).

Večernou svätou omšou na Zelený štvrtok na pamiatku Pánovej večere sa začína Veľkonočné trojdnie, ktoré pokračuje cez Veľký piatok utrpenia a smrti Pána a cez Bielu sobotu, vrcholí vo Veľkonočnej vigílii a uzatvára sa vešperami Nedele Pánovho zmŕtvychvstania.
Cirkev slávi každý rok veľké tajomstvá ľudského vykúpenia od večernej omše vo Štvrtok Pánovej večere až do vešpier Nedele Pánovho zmŕtvychvstania. Tento časový úsek sa výstižne volá "trojdním ukrižovaného, pochovaného a vzkrieseného Pána" a aj "Veľkonočným trojdním", lebo sa v ňom sprítomňuje a uskutočňuje tajomstvo Veľkej noci, to jest Pánov prechod z tohoto sveta k Otcovi. Slávením tohto tajomstva Cirkev cez liturgické a sviatostné znaky vytvára s Kristom, svojím Ženíchom, vnútorné spoločenstvo.

Úplné odpustky za zvyčajných podmienok (sv. spoveď, sv. prijímanie, modlitba na úmysel Sv. otca a vylúčenie akejkoľvek záľuby aj k ľahkému hriechu) možno získať:
1. pri verejnej adorácii Najsvätejšej sviatosti na Zelený štvrtok recitovaním alebo spevom Tantum ergo (Ench. indulgentiarum, conc. 7);
2. za nábožnú účasť poklony kríža pri liturgickom slávení na Veľký piatok (conc. 13);
3. za obnovu krstných sľubov pri slávení Veľkonočnej vigílie (conc. 28).