..Svätý Štefan je prvý, ktorý ide v šľapajach božského Učiteľa svojím mučeníctvom; zomrel tak ako Ježiš – zverujúc svoj život Bohu a odpúšťajúc svojim prenasledovateľom.
Matka Božia, Mária, kam ťa až vyhnala ľudská nežičlivosť,
keď si bola živým chrámom vteleného Božieho Syna? Keďže ti
už osobne nemôžeme dať prístrešie, príď aspoň duchovne s týmto
Ochota otvoriť sa tajomnej Prítomnosti, pomaly ju prijímať, dovoliť jej, aby ma mohla preniknúť, to je to, čo sa deje v advente – prvé záblesky svetla v ešte temnej noci.
„Každému z nás Pán dal strážneho anjela, je s nami od malička, až do našej staroby. Pán nám ho dal preto, aby nám v živote pomáhal. Každý má toho svojho.
„V tomto týždni nám prospeje myslieť na koniec. Ak by si ma Pán povolal dnes, čo by som urobil? Čo by som povedal? Aké zrno mu ukážem? Myšlienka na koniec nám pomáha ísť vpred.
Často nie sme so svojím životom spokojní. Zároveň však máme strach niečo meniť, skoncovať s dôverným a odvážiť sa k vnútornému a vonkajšiemu prevratu.
Nebo znamená svetlo. Dante rozpráva o svetle ľudského rozumu. V tomto svetle vidíme len očami. Tam hore budeme poznávať bezprostredne, svojím duchom.
„Žiť v nádeji znamená kráčať, áno, smerom k odmene, smerom k blaženosti, ktorú nemáme tu, ale budeme ju mať tam... Je to cnosť náročná na pochopenie. Je to cnosť pokorná, veľmi pokorná.
„V každom chorom dieťati, v každom slabom starčekovi, v každom zúfalom migrantovi, v každom krehkom a ohrozovanom živote je Kristus, ktorý nás hľadá (porov.
Dospelí by mali prekonať pokušenie podceňovať schopnosti mladých a súdiť ich negatívne.
Nezáleží najviac na hodnote ani na zjavnej svätosti našich skutkov, ale iba na láske, ktorú do nich vložíme.
Tým, ktorí sa pohoršujú, Ježiš odpovedá, že lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí a dodáva: „Milosrdenstvo chcem, a nie obetu“.
Panna Mária, žena počúvania, nech nám pomáha vytvoriť si ticho okolo nás i v našom vnútri, aby sme uprostred lomozu toho, čo hlása svet začuli to slovo, ktoré má autoritu: slovo jej Syna Ježiša, ktoré
