Vo svete plnom vín musíme podľa bratislavského arcibiskupa metropolitu Mons. Stanislava Zvolenského začať s odpúšťaním od seba. Ako povedal v nedeľu v homílii v rámci Svätomartinského trídua v Katedrále svätého Martina, Boh prišiel medzi nás v Ježišovi Kristovi a dal nám príklad ako sa prelamuje reťaz previnení. “Vo svete plnom vín musíme začať od seba samých. Úprimný kresťan môže byť svedkom, že zmierenie je možné,” zdôraznil.
Vo svete je podľa otca arcibiskupa veľa vín. “Ľudské previnenia sú vždy previneniami voči láske. V konečnom dôsledku sú to previnenia voči Bohu. Sú také závažné, že sa pýtame, či z tejto situácie existuje nejaké východisko,” povedal s tým, že vina volá po odplate. “Sme tak prirodzene nastavení. Keď sa niekto proti mne previní, aby som mu to odplatil. Tým reťaz previnení narastá. Ako sa dá prelomiť reťaz previnení,” opýtal sa a následne dal odpoveď: “Musíme pozerať jedine na to, čo nám prináša Boží Syn, Ježiš Kristus. Pán nás učí modliť sa modlitbu: odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.”
Odpustenie je podľa Mons. Zvolenského náročný proces. “Odpustenie neznamená, že by som zabudol na previnenie, alebo, že by som si ho nevšímal. Odpustenie je vnútorný proces, ktorý každý z nás prežívame s bolesťou. Je to akoby vnútorná bolesť, ktorou chceme prekonať previnenie, ktoré sa nás dotklo. Je to proces vnútorného očisťovania,” upozornil otec arcibiskup, podľa ktorého musíme do toho procesu prijať aj toho, ktorý sa proti nám previnil. A to bez ohľadu na to, či to ľutuje, alebo neľutuje. “Aby naše vnútro nebolo zaťažené previnením, musíme my začať proces odpustenia a zmierenia vo svojom svedomí. Tu narážame na naše hranice. Sme ohraničení našou slabosťou. Narážame na to, že nevládzeme. Preto je dôležité otvoriť sa pre Božie pôsobenie a Božiu pomoc,” dodal.
Tohtoročná téma Svätomartinského trídua v Katedrále svätého Martina v Bratislave je “Odpustenie a zmierenie na príhovor svätého Martina”. V nedeľu bude celebroval svätú omšu bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský, ktorý sa v homílii zameral na tému “Milosrdenstvo silnejšie než hriech: prijať dar odpustenia”.
Tradičná Svätomartinská zbierka, ktorá sa konala v nedeľu 9. novembra je určená na pomoc katolíkom v Jeruzaleme a v okolí cez program „Horizonty nádeje“, ktorý pripravil Latinský jeruzalemský patriarchát na čele s kardinálom Pierbattistom Pizzaballom. Cieľom programu je oživiť nádej medzi kresťanmi vo Svätej zemi. Cieľom je preto konkrétna finančná podpora lekárskej pomoci pre chronicky chorých a pre tých, ktorí potrebujú operáciu, podpora možnosti pomoci prostredníctvom potravinových kupónov pre chudobné rodiny a podpora možnosti vzdelania pre deti a mládež z chudobných rodín.
V pondelok 10. novembra, v predvečer sviatku svätého Martina bola v Katedrále svätého Martina slávnostná svätá omša, ktorú celebroval otec arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský. V homílii dekan Cyrylometodskej bohosloveckej fakulty UK Mons. Jozef Jančovič vysvetlil, že "odpúšťanie je proces vnútorného uzdravenia". Svätomartinské trojdnie ukončila v utorok slávnostná svätá omša, ktorú celebroval otec arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský spoločne s pomocným biskupom Mons. Jozefom Haľkom. Slávnostný kazateľ vdp. Blažej Štrba hovoril o premene od zákona "oko za oko" k láske k nepriateľom. Svätú omšu hudobne sprevádzal zbor Chorus Salvatoris.
Bratislavská arcidiecéza v spolupráci s eRkom zároveň zorganizovala 8. novembra Svätomartinský sprievod.
Tradičná Svätomartinská zbierka, ktorá sa koná v nedeľu 9. novembra je určená na pomoc katolíkom v Jeruzaleme a v okolí cez program „Horizonty nádeje“, ktorý pripravil Latinský jeruzalemský patriarchát na čele s kardinálom Pierbattistom Pizzaballom. “Chcem vám poďakovať z Jeruzalema za prejav solidarity s jeruzalemskou cirkvou a za podporu projektov obnovy a výstavby a pomoci rodinám zasiahnutých vojnou najmä v Gaze, ale nielen tam,” povedal vo videoposolstve kardinál Pizzaballa s tým, že ako jeruzalemská cirkev sú odhodlaní zostať v Gaze a obnoviť všetko, čo bolo zničené.
Prvou prioritou je podľa neho obnoviť školy, lebo “všetky naše školy boli zničené”. Chcú začať aspoň s jednou školou, pretože už tretí rok nie je v Gaze žiadna škola. “Vzdelávanie detí považujeme za prioritu. Hovoriť o budúcnosti bez vzdelávania a formovania nie je možné. Obzvlášť pri tejto vojne, ktorá zasiala nenávisť, strach, nedôveru a traumu,” povedal jeruzalemský patriarcha, podľa ktorého škola je nevyhnutnosťou, ale samozrejme aj nemocnica, a domy pre všetky rodiny, ktoré zostali bez domovov, alebo prišli o všetko.
Jeruzalemský kardinál zdôraznil, že dôležité je obnoviť všetko, čo bolo zničené ľudsky. “Nenávisť, nedôvera a strach sú teraz bežným refrénom, ktorý neustále počúvame. Takže musíme znovu vybudovať slovami a našou prítomnosťou dôveru a presvedčenie, že je možné mať vo Svätej zemi iný model spolunažívania. Vaša podpora je dôležitá, pretože potrebujeme nielen slová, ale aj konkrétne gestá na tomto území. Vaša pomoc bude veľmi dôležitá pre našu komunitu najmä v Gaze, ale aj na západnom brehu a v Jeruzaleme a ďalších miestach, kde môžeme priniesť príspevok a objatie od cirkví z celého sveta a najmä cirkvi v Bratislave,” dodal kardinál Pierbattista Pizzaballa.
Cieľom programu, ktorý bude podporený zo zbierky, je oživiť nádej medzi kresťanmi vo Svätej zemi, najmä medzi tými, ktorí boli priamo a negatívne postihnutí vojnou a sú z chudobných katolíckych rodín. Cieľom je preto konkrétna finančná podpora lekárskej pomoci pre chronicky chorých a pre tých, ktorí potrebujú operáciu, podpora možnosti pomoci prostredníctvom potravinových kupónov pre chudobné rodiny a podpora možnosti vzdelania pre deti a mládež z chudobných rodín.
Číslo účtu: SK54 0900 0000 0051 2351 0222
Variabilný symbol: 8181
Tradičná Svätomartinská zbierka, ktorá sa koná v nedeľu 9. novembra je určená na pomoc katolíkom v Jeruzaleme a v okolí cez program „Horizonty nádeje“, ktorý pripravil Latinský jeruzalemský patriarchát na čele s kardinálom Pierbattistom Pizzaballom. “Chcem vám poďakovať z Jeruzalema za prejav solidarity s jeruzalemskou cirkvou a za podporu projektov obnovy a výstavby a pomoci rodinám zasiahnutých vojnou najmä v Gaze, ale nielen tam,” povedal vo videoposolstve kardinál Pizzaballa s tým, že ako jeruzalemská cirkev sú odhodlaní zostať v Gaze a obnoviť všetko, čo bolo zničené.
Prvou prioritou je podľa neho obnoviť školy, lebo “všetky naše školy boli zničené”. Chcú začať aspoň s jednou školou, pretože už tretí rok nie je v Gaze žiadna škola. “Vzdelávanie detí považujeme za prioritu. Hovoriť o budúcnosti bez vzdelávania a formovania nie je možné. Obzvlášť pri tejto vojne, ktorá zasiala nenávisť, strach, nedôveru a traumu,” povedal jeruzalemský patriarcha, podľa ktorého škola je nevyhnutnosťou, ale samozrejme aj nemocnica, a domy pre všetky rodiny, ktoré zostali bez domovov, alebo prišli o všetko.
Jeruzalemský kardinál zdôraznil, že dôležité je obnoviť všetko, čo bolo zničené ľudsky. “Nenávisť, nedôvera a strach sú teraz bežným refrénom, ktorý neustále počúvame. Takže musíme znovu vybudovať slovami a našou prítomnosťou dôveru a presvedčenie, že je možné mať vo Svätej zemi iný model spolunažívania. Vaša podpora je dôležitá, pretože potrebujeme nielen slová, ale aj konkrétne gestá na tomto území. Vaša pomoc bude veľmi dôležitá pre našu komunitu najmä v Gaze, ale aj na západnom brehu a v Jeruzaleme a ďalších miestach, kde môžeme priniesť príspevok a objatie od cirkví z celého sveta a najmä cirkvi v Bratislave,” dodal kardinál Pierbattista Pizzaballa.
Cieľom programu, ktorý bude podporený zo zbierky, je oživiť nádej medzi kresťanmi vo Svätej zemi, najmä medzi tými, ktorí boli priamo a negatívne postihnutí vojnou a sú z chudobných katolíckych rodín. Cieľom je preto konkrétna finančná podpora lekárskej pomoci pre chronicky chorých a pre tých, ktorí potrebujú operáciu, podpora možnosti pomoci prostredníctvom potravinových kupónov pre chudobné rodiny a podpora možnosti vzdelania pre deti a mládež z chudobných rodín.
P A S T I E R S K Y L I S T bratislavského arcibiskupa metropolitu MONS. STANISLAVA ZVOLENSKÉHO K SVIATKU SV. MARTINA Z TOURS V ROKU 2025
Milí bratia a sestry,
v nasledujúcom týždni v utorok 11. novembra oslávime sviatok patróna Bratislavskej arcidiecézy svätého Martina z Tours. Je to príležitosť, aby sme sa v duchovnom spoločenstve nechali osloviť dnešným posolstvom Svätého písma a príkladom nášho svätého patróna.
V úryvku z evanjelia sme počuli slová Pána Ježiša: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“ (Jn 2,19). Poslucháči neporozumeli slovám Pána Ježiša, mysleli na kamenné múry Jeruzalemského chrámu. Aj samotní učeníci pochopili až po jeho vzkriesení, že hovoril o chráme svojho tela, ktoré bolo „zborené“ utrpením a smrťou na kríži a znova „postavené“ Božou mocou vzkriesenia. Posolstvo o vzkriesení Pána Ježiša je pre nás nenahraditeľné. Dáva nám nádej, keď sa stretávame so zomieraním a smrťou našich blízkych a keď aj my sami rozmýšľame nad budúcim koncom nášho pozemského života.
Ale viera vo vzkriesenie nášho Pána má veľký význam aj v súvise s prameňom duchovnej smrti, ktorým sú ľudské previnenia. Sme súčasťou sveta, v ktorom jestvuje vina – vina človeka voči človeku a vina voči Bohu. Každé previnenie medzi ľuďmi zahŕňa svojím spôsobom narušenie pravdy a lásky, lebo sa stavia proti Bohu, ktorý je Pravda a Láska. Prekonanie viny je ústredným problémom každej ľudskej existencie. Vina volá po odplate a tak sa tvorí reťaz previnení, v ktorej zlo viny ustavične vzrastá a z reťaze previnení je stále ťažšie uniknúť. Pán Ježiš nám zanechal modlitbu, v ktorej prosíme: „Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom“ (Mt 6,12) Pán nám touto prosbou hovorí: Vinu možno premôcť len odpustením, nie odplatou. Boh je Bohom, ktorý odpúšťa, pretože miluje svoje stvorenia. Odpustenie však môže preniknúť a stať sa účinným len v tom človeku, ktorý sám odpúšťa.
Čo je to vlastne odpustenie? Čo sa pri ňom deje? Vina je skutočnosť nášho života, spôsobuje skazu, a preto je nevyhnutné, aby jestvoval spôsob, ako ju prekonať. Odpustenie musí byť preto niečím viac než nevšímaním si previnenia, niečím viac, než túžbou zabudnúť na previnenia. Vina musí byť spracovaná, musí byť vyliečená a tak prekonaná. Odpustenie dačo stojí – na prvom mieste toho, kto odpúšťa: Ten musí v sebe prekonať zlo, ktoré sa mu stalo, musí ho vo svojom vnútri akoby spáliť a pritom sa obnoviť, aby do tohto procesu premeny a vnútorného očisťovania prijal aj druhého, vinníka, a aby sa tak obaja prostredníctvom pretrpenia a prekonania zla obnovili. Na tomto mieste narážame na tajomstvo Kristovho kríža. No predovšetkým tu narážame na hranice našej sily uzdraviť sa, na hranice našej sily premôcť zlo. Narážame na prevahu zla, ktoré čisto vlastnými silami nedokážeme premôcť. Odpustenie, uzdravenie viny, sila premôcť zlo je Božia sila, prítomná vo vzkriesení Pána.
Svätý kardinál John Henry Newman, ktorý bol 1. novembra 2025 pápežom Levom XIV. prehlásený za Učiteľa Cirkvi, raz povedal, že Boh síce mohol jedným slovom z ničoho stvoriť svet, ale vinu a utrpenie ľudí mohol premôcť iba tak, že sám vstúpil do hry, že sa vo svojom Synovi sám stal trpiacim, ktorý znášal toto bremeno a prekonal ho obetovaním vlastného života. Prekonanie viny si vyžaduje nasadenie srdca - ba viac: nasadenie celého nášho jestvovania. A ani toto nasadenie nestačí. Môže byť účinné iba prostredníctvom spoločenstva s tým, ktorý niesol bremeno nás všetkých. Môže byť účinné iba prostredníctvom spoločenstva s naším Pánom, ktorý dovolil, aby chrám jeho pozemského života bol „zborený“ a Božou mocou bol znova postavený. (porov. Benedikt XVI., Ježiš Nazaretský I, str. 175–176).
Každý deň vo svojom živote spoznávame znova a znova, ako málo na odpustenie stačia naše sily, ako často sa aj my sami znovu a znovu previňujeme, ale je pre nás útechou to, že naša prosba, aby sme mali silu odpúšťať, nachádza porozumenie v Božej láske a s ňou, skrze ňu a v nej sa môže stať silou uzdravenia nás samých, nášho vzťahu s Pánom, uzdravenia našich vzájomných vzťahov.
V živote svätého Martina nachádzame príklad, ako v Božom mene pokladal za nevyhnutné pomáhať v odpúšťaní a zmierení. Životopisec Sulpicius Severus opísal v liste svojmu priateľovi Gallusovi posledné dni života nášho patróna takto: „Martin vedel dlho vopred o svojej smrti a povedal bratom, že sa blíži smrť jeho tela. Medzitým sa ukázala potreba navštíviť farnosť v Candes. Klerici tejto cirkvi sa preli a on túžil obnoviť tam pokoj. Hoci vedel, že sa jeho dni chýlia ku koncu, neodmietol vydať sa v takej veci na cestu, lebo bol presvedčený, že dobre zavŕši svoje čnosti, keď po sebe zanechá obnovený pokoj v Cirkvi. Šiel tam teda a po obnovení pokoja medzi klerikmi sa nejaký čas zdržal v tej cirkevnej obci. Keď už pomýšľal vrátiť sa do kláštora, začali ho zrazu opúšťať telesné sily. I zvolal bratov a oznámil im, že zomiera.“ (Sulpicius Severus, Epist. 3, 6. 9-10. 11) Rozpory klerikov vo farnosti v Candes bolo potrebné prekonať vzájomným odpustením a zmierením. Svätý Martin aj v posledných dňoch svojho života napomáhal odpustenie a zmierenie, aby mohol byť obnovený pokoj vo vzťahu k Bohu a vo vzájomných vzťahoch.
Kiež by sme mohli prežívať pokoj vo vzťahu k Bohu a vo vzájomných vzťahoch. Naša túžba a naša prosba o pokoj vo svete je spojená so spomienkou na mimoriadne ťažkú situáciu našich kresťanských bratov a sestier vo Svätej zemi. Aj oni sú obeťou pretrvávajúcich konfliktov. Hrozíme sa nad množstvom previnení a nevinných obetí, ale zároveň vieme, že jediným riešením aj pre Svätú zem je, ako nás učí náš Pán, že reťaz zla sa dá prekonať iba odpustením. Aj kvôli svedectvu o zmysle a možnosti odpustenia je mimoriadne dôležité, aby úprimní kresťania, svedkovia odpustenia v Božej sile boli prítomní vo Svätej zemi a mohli tam aj naďalej zotrvať.
Preto chceme podporiť našou tradičnou Svätomartinskou zbierkou prítomnosť a zotrvanie kresťanov vo Svätej zemi. Prostredníctvom programu „Horizonty nádeje“, ktorý pripravil Latinský jeruzalemský patriarchát na čele s pánom kardinálom Pierbattistom Pizzaballom, chcú oživiť nádej medzi kresťanmi vo Svätej zemi, najmä medzi tými, ktorí boli priamo a negatívne postihnutí vojnou a sú z chudobných katolíckych rodín, aby sa konkrétne finančne podporila lekárska pomoc pre chronicky chorých a pre tých, ktorí potrebujú operáciu, aby sa podporila možnosť pomoci prostredníctvom potravinových kupónov pre chudobné rodiny, aby sa podporila možnosť vzdelania pre deti a mládež z chudobných rodín. Podporme podľa našich možností svedkov posolstva Pána Ježiša o odpustení a zmierení.
My vyznávame, že veríme, že náš Pán Ježiš vstal z mŕtvych, veríme vo vzkriesenie tela, veríme v odpustenie hriechov. Veríme, že odpustenie a zmierenie vo vzťahu k Bohu a vo vzťahu k našim ľudským bratom a sestrám je s Božou pomocou možné. To je naše životné poslanie, aby sme boli svedkami odpustenia. Prítomnosť každého úprimného veriaceho kresťana, ktorý svedčí svojím životom, že v Božej sile vzkriesenia je odpustenie a zmierenie možné, prítomnosť každého takéhoto svedka je veľkým požehnaním. Potrebujeme to Je to nevyhnutné všade.
Buďme aj my úprimnými a vierohodnými svedkami Pánovho posolstva, otvorme sa, aby Pánovmu posolstvu, aby sme sa úprimne mohli modliť: odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame našim vinníkom, nech Pán na príhovor svätého Martina vzkriesi pokoj v našich srdciach, pokoj v našich rodinách, v našich spoločenstvách, pokoj v celej našej spoločnosti, pravý pokoj vo Svätej zemi a na celom svete.
Nech vás a vašich blízkych žehná a posilňuje všemohúci Boh, Otec, Syn a Duch Svätý.
+ Mons. Stanislav Zvolenský
bratislavský arcibiskup metropolita
