Pastiersky list bratislavského arcibiskupa metropolitu Mons. Stanislava Zvolenského
Na Štvrtú veľkonočnú nedeľu v roku 2026
Milí bratia a sestry,
prihováram sa vám v dnešnú nedeľu Dobrého Pastiera, aby sme spoločne uvažovali nad duchovnou službou, ktorej prameňom je náš zmŕtvychvstalý Pán, Dobrý Pastier. Priblížme sa najprv k Dobrému Pastierovi prostredníctvom obrazov, ktoré nám on sám zanechal, aby nám vysvetlil, aký je Dobrý Pastier.
Počuli sme: „Kto vchádza bránou je pastier oviec [...] a ovce počúvajú jeho hlas.“ (Jn 10,2-3). A následne sme počuli: „Veru, veru, hovorím vám: Ja som brána k ovciam.“ (Jn 10,7). Sú to obrazné vyjadrenia. Stanú sa nám bližšími, keď si uvedomíme, že v časoch Pána Ježiša ovčinec bol priestor ohradený múrmi z nahromadených kameňov, na ktorých boli umiestnené zväzky tŕnia, aby bránili ovciam v úteku a zlodejom vo vstupe. Jeden ovčinec zvyčajne využívalo viacero pastierov, ktorí tam na noc vpustili svoje ovce; jeden z nich bdel, kým ostatní spali. Jeden z pastierov sa teda, ozbrojený palicou, postavil k vchodu do ovčej ohrady, skrčil sa a v tejto polohe blokoval prístup a sám sa stal „dverami“. Jeho prítomnosť zvyčajne stačila na to, aby odradila lupičov od priblíženia sa a zabránila vlkom vo vstupe do ohrady. K ovciam sa mohol priblížiť len ten, koho pustil ten, kto tvoril bránu.
Ráno, keď sa všetci pastier znova objavili pri vstupe, ovce okamžite spoznali ich kroky a ich hlas, postavili sa a nasledovali ich, lebo mali skúsenosť, že pastier sa o ne stará a chráni ich. Charakteristickou črtou dobrého pastiera, ktorá ho odlišuje, je jeho starostlivosť: on pozná svoje ovce po mene a volá ich „jednu po druhej“. Ani pre nášho Pána nejestvujú anonymné masy; on pozná a zaujíma sa o každého z nás, berie do úvahy dary, prednosti a slabosti každého z nás.
Všimnime si aj dôraz na „hlas pastiera“, ktorý je „počúvaný“ (v. 3), „poznávaný“ (v. 4) a okamžite odlíšený od hlasu cudzincov (v. 5). Aj po zmŕtvychvstaní bol Pán Ježiš rozpoznaný podľa svojho hlasu. Oči učeníkov boli zastreté: považovali ho za pocestného, alebo za ducha (Lk 24,15.37), alebo za rybára (Jn 21,4); ale nakoniec ho rozpoznali prostredníctvom sluchu. Pánov hlas bol pre učeníkov nezameniteľný. Aj dnes Pánov hlas naďalej znie, jasný a živý v slove evanjelia.
Počúvať hlas Dobrého pastiera a nasledovať ho, znamená aj pre nás samých, že sa v našom živote nechávame viesť slovami, skutkami, životným príkladom, skutočnosťou Jeho vzkriesenia. A to všetko je v našich životoch prítomné pôsobením Božieho Ducha Svätého a duchovnou službou tých, ktorých Ježiš Kristus pozval, aby mali účasť na Jeho pastierskej službe.
A tak vlastne, keď Ježiš hovorí, že On je dobrý pastier a Ten, z ktorého pramení každé duchovné dobro pre každého z nás, je zároveň prirodzené, aby sme si uvedomili, že všetci potreb
ujeme aj duchovnú službu tých, ktorí majú podiel na službe Dobrého Pastiera. Inými slovami, je teda prirodzené, že sa obracia náš pohľad aj na duchovnú službu kňazov v našich farnostiach.
Potrebujeme nové kňazské povolania. Modlíme sa a prosíme o nové kňazské povolania. Je vhodné, aby sme si pripomenuli, že keď sa modlíme a prosíme o nové kňazské povolania, to neznamená, že my musíme nášmu dobrotivému Pánovi pripomínať, aby vzbudzoval nové kňazské povolania, že mu musíme povedať o niečom, na čo zabudol. Uvedomujeme si, že to by bolo nedôstojné chápanie nášho Pána. On vie, čo potrebujeme. Pán Ježiš nás uistil: „veď váš Otec vie, čo potrebujete, prv, ako by ste ho prosili.“ (Mt 6,8)
Našou modlitbou a prosbou o nové kňazské povolania si my sami pripomíname, že potrebujeme kňaza, a preto si želáme, preto sa k tomu vždy chceme vracať, aby sme mali kňazov, preto túžime, aby sme mali nové kňazské povolania. Čiže naša modlitba za nové kňazské povolania je naše pravdivé a správne pripomínanie si tej potreby a vyjadrenie, každý sám za seba: Ja potrebujem službu kňaza, ja túžim, aby sme mali nové kňazské povolania.
Preto, milí bratia a sestry, prosím, znova a znova, ja i vy všetci, každý sám za seba, jednotlivo aj spoločne vo farnostiach, tak ako to robíte, pripomínajme si, uvedomujme si znova, vyjadrujme našu túžbu cez modlitbu, aby sme boli obdarení novými kňazskými povolaniami.
Zároveň vás, milí bratia a sestry, prosím o podporu pre nové kňazské povolania aj v materiálnej oblasti. Mnohí z vás viete, že kňazský seminár a naša teologická fakulta má sídlo v Bratislave na Kapitulskej ulici. Budovy kňazského seminára a fakulty sú naše vzácne dedičstvo. Bolo nevyhnutné, aby sme uskutočnili zásadnú rekonštrukciu týchto budov, aby sa štúdium teológie a príprava v kňazskom seminári mohli uskutočňovať v podmienkach primeraných súčasnej dobe.
Rekonštrukcia budov úspešne prebieha. Je však finančne veľmi náročná. Ukončí sa v decembri tohoto roka 2026. V prvom polroku budúceho roka 2027 sa potom uskutoční kolaudácia a nákup nového zariadenia. Študenti teológie, bohoslovci zo všetkých piatich diecéz západnej rímskokatolíckej provincie, teda z diecézy Žilinskej, Banskobystrickej, Nitrianskej, Trnavskej a Bratislavskej arcidiecézy, budú sa pripravovať na kňazstvo v seminári a budú študovať na teologickej fakulte v Bratislave od septembra roku 2027.
Prosím teda, podporujme nové kňazské povolania vždy znova našou modlitbou a našou vnútornou túžbou po nových kňazoch. Svätý Augustín hovorí: „Túžba tvojho srdca je sama tvojou modlitbou.“ Podporujme aj budúce kňazské povolania podľa možností aj cez zbierku na seminár, dnes alebo aj v nasledujúcom období.
Prosím Pána, aby sme všetci boli naplnení trvalou a vrúcnou túžbou po nových kňazských povolaniach.
Všetkým vám prajem Božiu ochranu a posilu a žehnám vás: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
Mons. Stanislav Zvolenský
bratislavský arcibiskup metropolita
