Zuckermandel aj Vydrica vznikli v prvej polovici 13.storočia ako samostatné jednoulicové osady. Podhradská štvrť sa rozprestierala od Vodnej veže po starý židovský cintorín pri tuneli. Hlavnou komunikáciou bola Žižkova ulica (Zuckermandelhaptstrasse, Ulica Márie Terézie, Podhradská ulica). Tvár, ktorú si pamätajú aj súčasníci, dostala v 18.storočí. Až do roku 1850 bola majetkom Bratislavského hradu.

Podľa tradície ľudové pomenovanie štvrte „Zuckermandel“ priniesli so sebou v stredoveku stredobavorskí roľnícki kolonisti. Pochádza z nárečového nemeckého „Zucke Mantel“ v zmysle „Zucke den Mantel zur Flicht“, čo v preklade znamená „Chyť si kabát a utekaj“. Takýmto názvom sa žartovne a výstražne označovali málo bezpečné miesta.

Pomenovanie lokality Vydrica sa odvodzuje od obyvateľov osady Vydrica v Mlynskej doline, ktorí sa sem presťahovali v 13.storočí. Hlavnú os Vydrice tvorili dve ulice Veľká a Malá Vydrica a zástavba na nábreží. Začínala na Rybnom námestí a hranicu s Zuckermandlom tvoril priestor Vodnej veže. Zvlášť bývalé ulice Šťuková, Oeserova, Floriánska mali povesť uličiek hriešnej lásky.

Roku 1851 vytvoril Zuckermandel aj Vydrica nový IV.obvod mesta, Tereziánske Mesto, pomenované na počesť cisárovnej Márie Terézie. Z pôvodnej zástavby sa zachovalo len torzo.

Pohľadnica z roku 1919-1921

Letecký záber na Bratislavu zachytáva celé Podhradie - Zuckermandel, Vydricu, Rybné námestie, Dóm sv. Martina, neologickú synagógu a areál Hradu.

Pohľadnica z roku 1915

Bývalá hlavná ulica Zuckermandlu, dnes Žižkova ulica. Zo zástavby na pohľadnici stojí len spomínaný dom cechu rybárov a lodníkov (druhý dom zľava s vikierom) postavený v peknom rokokovom štýle, podhradský kostolík a mohutná budova za kostolíkom. V 17. a 18. storočí tu bol známy hostinec K čiernemu medveďovi. V 60.rokoch 19.storočia mali tu svoju modlitebňu podhradskí židia. Dnes je budova o jedno poschodie zvýšená a po dlhých rokoch chátrania je v rekonštrukcii.

Pohľadnica z roku 1913

Pohľadnica zobrazuje Vodný vrch, ruiny hradu a časť Zuckermandelu. Úplne vľavo za košatým stromom je schovaný podhradský kostolík Najsvätejšej Trojice, postavený v rokoch 1734-1738 na mieste drevenej kaplnky. Časť, ktorú vidíme, je jednoposchodové krídlo farskej budovy, ktoré postavili v 19.storočí na mieste prízemnej sakristie. Na priečelí fary je vidieť na mieste okna na prízemí pamätnú bronzovú tabuľu od Alojza Rigeleho.
V pravej časti záberu za prednými domami vidieť jednoposchodovú budovu s veľkou strechou. Je to dom cechu rybárov a lodníkov, postavený v rokoch 1759-1764. Na svahu je vidieť časť Floriánskej a nad ňou Oeserovu ulicu.

Pohľadnica z roku 1908

Na pohľadnici je pamätná tabuľa pátra Scherza na Kostole Najsvätejšej Trojice v Zuckermandli od Alojza Rigeleho.
Karol Scherz de Vasoja, narodený 17.januára 1807 v Bratislave, zomrel 19.septembra 1888 v Bratislave, syn Filipa Scherza, zakľadateľa a predsedu Katolíckeho dobročinného spolku, obchodníka, majiteľa likérky. Karol Scherz bol od roku 1855 farárom na Zuckermandli. Bol známy svojou dobročinnosťou a ľudomilnosťou. Zachránil niekoľko desiatok ľudí pri požiaroch a povodniach. Zahynul tragicky na Špitálskej ulici, kde ho zrazil povoz.

K 20. výročiu smrti pátra Scherza venovali vďační obyvatelia Zuckermandlu pamätnú tabuľu, ktorú odhalil zástupca mešťanostu Kumlík. Pri tejto príležitosti sa konala dobročinná slávnosť s hudbou, pohostením detí a chudobných. Prišiel aj posledný pár, ktorý páter Scherz sobášil. Výnos 1000 korún sa použil na založenie detského domova pátra Scherza na Vydrici, ktorý umiestnili v bývalom šľachtickom sídle baróna Brauneckera (Reťazový dom).

__________

Zdroj:

Július Cmorej: Bratislava, svedectvo historických pohľadníc